Vysoké kurzy kryptomien v poslednej dobe robia mining závislý na elektrickom prúde, rentabilnejším. Mining sa tak stáva dobrým obchodom pre výrobcov grafických kariet, základných dosiek a príslušenstva pre tento novo vzniknutý trh. Namiesto toho, aby ste si kúpili kryptomenu za fyzické peniaze ako sú eurá alebo doláre, nastavíte svoj upravený počítač na dolovanie, ťažbu nových mincí. Aby ste ale ťažili dostatočne rýchlo, oproti spotrebovávaniu elektrickej energie, musíte mať naozaj výkonný hardware. Jedná sa skôr o základnú dosku špeciálne navrhnutú na tento účel, ku ktorej je pripojených niekoľko grafických kariet, ktoré sa používajú na účel ťaženia. Procesor samotného počítača nie je pri ťažbe rozhodujúci, keďže má iba zlomok priepustnosti oproti grafickej karte a celá ťažba prebieha na grafickej karte.
Čo na to výrobcovia?
Odpoveďou sa stala zvýšená cena grafických kariet, ako aj prázdne sklady predajcov hardvéru, keď sa nejaká vysokovýkonná karta dostane do segmentu price friendly. Vtedy dôjde k vykúpeniu týchto grafických kariet firmami, ktoré sa živia stavaním prispôsobených minerských zostáv z komponentov existujúcich na trhu. Rentabilita minerskej zostavy je väčšinou dva roky čo znamená, že pri dnešnom vývoji hardvéru má na trhu životnosť minerskej zostavy maximálne 3 roky. Následne po troch rokoch technologicky zastará a ťažba na takejto zostave sa stáva neefektívnou. Toto všetko platí samozrejme pri stabilnom trhu na cene kryptomien a 24/7 chodu minerskej zostavy.
Aké sú náklady na takúto zostavu?
Keď si teoreticky postavíme zostavu, kde bude osadených šesť grafických kariet typu Radeon rx470, ktorá každá spotrebúva okolo 120W, osadíme ich na základnú dosku LGA1151 a procesor Celeron G3930, tak sa dostaneme na úroveň okolo 800W, čo reálne znamená zdroj 940W pre daný hardware. Odber elektriny pri 24 hodinovom chode je na úrovni 22,6 kWh. Priemerná cena 1kWh je niekde na úrovni 29 centov Eura. To znamená, že mne ako minerovi musí zostava vydolovať minimálne 6,60 eura/denne. Keď ale započítam amortizáciu za zostavu 2100 € pri životnosti na dva roky, musím sa pri ťažení dostať až na úroveň 10 eur/deň. Z celkového pohľadu – vstupné náklady sú 2100€ za hardware a 2400€ ročná elektrina. Táto investícia sa teda javí ako vysoko riziková. Ďalší výnos závisí aj na vonkajších faktoroch, ako je momentálna hodnota ťaženej kryptomeny, funkčnosť či stabilita konfigurácie.
Pri ťažbe meny Ethereum je možné na jednej karte vyťažiť aj cez 100 eur/mesiac, za podmienky stabilného kurzu meny. Je preto na jednotlivcoch, akú konfiguráciu na mining zvolia, ale ťažba ako taká, je energeticky efektívna od zostáv s minimálne štyrmi grafickými kartami.
Bitcoin najnovšie prišiel s vlastnou verziou na mining, ktorá je označovaná ako ASIC (application – specific integrated circuit). Táto technológia sa nazýva aj zákaznícky obvod a je omnoho účinnejšia pri ťažbe v porovnaní s technológiou využívajúc grafické procesory. Ide o špeciálne zostavený hardware práve na tento účel. Vo väčšine prípadov sú ASIC čisto digitálnymi obvodmi v štandardnej kremíkovej CMOS technológii, niekedy sa však navrhujú aj zmiešané ASIC obvody obsahujúce analógové aj digitálne obvody a siaha sa po zvláštnych technológiách ako sú napr. obvody na báze GaAs. Aj keď sa často pokladá za príčinu použitia ASIC ich rýchlosť, v skutočnosti len v niektorých aplikáciách je podstatná rýchlosť akou sú vykonávané logické operácie. Rozhodujúcim faktorom je ekonomika, ktorá sa v miliónových množstvách niekedy prejavuje nečakaným spôsobom. Niekedy sa oplatí zintegrovať niekoľko pomerne bežných obvodov do jedného, len aby sa ušetrila plocha dosky plošných spojov a počet osadzovaných obvodov. Niekedy je dokonca výhodné podstúpiť komplikácie napríklad pri integrácii analógových a digitálnych obvodov, aby sa dosiahlo jednočipové riešenie. ASIC majú mimoriadne vysoké fixné (jednorazové) náklady. Príprava výroby (jedna sada masiek) stojí v závislosti od technológie niekoľko stoviek tisíc USD. Návrhové a testovacie prostriedky stoja ďalšie stovky tisíc až miliónov a nezanedbateľné sú aj mzdové náklady pre vysoko kvalifikovaný personál. Na druhej strane sú samotné výrobné náklady jednotlivých čipov mimoriadne nízke (aj keď v závislosti od použitej technológie, veľkosti čipu a druhu puzdra sa môžu pohybovať v rozmedzí niekoľkých rádov), takže ak sa fixné náklady „rozpustia“ vo veľkom množstve čipov, výsledná cena za kus môže byť veľmi priaznivá.
